about
Regína sa narodila dňa 6. júna 1989, v Trnave kde pod záštitou trénerky Zuzany Žitniakovej odštartovala aj svoju basketbalovú kariéru.
Bola druháčka, keď za ňou prišla trénerka mládežníckych družstiev, ktorá sa s rodinou Palušných veľmi dobre poznala. „Povedala mi, či by som to nechcela skúsiť s basketbalom. Že môj otec je vysoký, určite budem aj ja, čo je v tomto športe jeden zo základných predpokladov uplatnenia sa. Tak sa vlastne začala moja športová dráha,“ spomína Regina. Keď bola v deviatke, všimli si ju funkcionári z Viktorie Košice a ponúkli jej prestup. Súhlasila. S kadetským a potom aj s juniorským tímom „Viktorky“ získala slovenský titul. Tretiu sezónu v Košiciach už pôsobila v extraligovom celku. V lete sa o ňu začal zaujímať Ružomberok, ktorý, ako tradícia z ostatných rokov „káže“, znova skladal prakticky úplne nové družstvo.
Najskôr ju kontaktoval prezident klubu Kalman. Potom nasledoval pohovor u trénera Svobodu. „Pán Svoboda ma musel dlho presviedčať. Z Viktorie sa mi moc nechcelo, bolo mi tam dobre. Povedala som mu, že sa sem bojím prísť, sú tu staršie skúsenejšie hráčky. Postupne sa v našom rozhovore vyjasnievalo. Začala som totiž nadobúdať čoraz silnejšie presvedčenie, že keď budem poctivo trénovať, môj čas musí prísť.“
Súťažnú premiéru v ružomberskom drese si odbila v úvodnom extraligovom kole práve s Viktoriu. „Bola som veľmi nervózna, čo ešte znásobovalo, že hrám proti svojmu bývalému klubu. Celkovo, zatiaľ mi zodpovednosť dosť silno zväzuje ruky, zďaleka si neverím tak, ako tomu bolo v Košiciach. Viem však, že je to predovšetkým o skúsenostiach a tie sa získavajú časom,“ pozerá sa na vec reálne. Tréner Svoboda svojej mladej zverenkyne dáva zatiaľ pomerne značný priestor v Európskom pohári a tá sa mu za to odmeňuje solídnymi výkonmi. Napríklad v domácom stretnutí s chorvátskym Gospičom bola Palušná pre družstvo hlavne v záverečných fázach veľmi platná. „Som rada, že mi tréner dáva takú dôveru. Možnosť zahrať si takúto súťaž je pre mňa veľmi cenná, ani v ďalších prípadných štartoch ho nechcem sklamať.“
Svoboda od nej vyžaduje najmä tvrdú a dôraznú hru pod košom a presadzovanie sa aj chrbtom k nemu. Hráčke však tento štýl zatiaľ moc „nereže“. „Myslím si, že som trochu iným typom basketbalistky. No tréner určite vidí ďalej než ja a myslí to dobre. Budem sa snažiť plniť jeho pokyny a postupne sa objavovať na palubovke čo najviac minút.“
Basketbalovo sa jej najviac páči Francúzsko a Španielsko, to najmä. Raz by si v tamojšej lige chcela zahrať.